Dlhým štetca ťahom
zobliekol odeté telá.
Pre brata stal sa vrahom,
dovolil si príliš veľa.
Diela pod prachom slov
na povale bezmeného domu,
mračno potuluje sa oblohou
-predzvesť hromu.
Vánok z víchrice, sila čo láme stromy,
bez problémov zrovná aj celý les.
Ľahkosťou školáka deliaceho dvomi
urobi v obzore potrebný rez.
Keď u detí detí nastane zrenie,
možno nadišla doba,
keď treba znovu prehodnotiť
čo je a čo nieje umenie
a či predtým za nás nehovorila
závisť a zloba.